* pro zvětšení obrázku na něj klikni
Stretnutie TRS nadšencov - Trenčín 13. - 15.4.2007
Deň prvý - zoznámenie
Dňa 13. až 15. apríla 2007 sa uskutočnilo stretnutie nadšencov pre hru Traniz Simulátor v meste Trenčín. V piatok podvečer sme sa stretli Ziki , Icetiger , Pmatusek a PeterPL. Ja (PeterPL) som dorazil až okolo šiestej večer pretože cesta z východu na západ Slovenska niečo trvá. Keďže Ziki zabudol nechať na seba telefonický kontakt, nijakým spôsobom sme sa nemohli spojiť. Našťastie sa mi podarilo nájsť ubytovňu , v ktorej sme mali byť ubytovaný a tak samozrejme som našiel aj ostatnú spoločnosť. Robili si už starosti a niekoľkokrát boli na stanici pozrieť , či som sa neotočil a nešiel naspäť, pretože aj im sa podarilo oproti dohodnutému času niečo meškať. Po chvíľke pobytu v ubytovni sme sa vybrali do mesta, pretože nám už poriadne skručalo v bruchu a tam samozrejme pokračovalo zoznamovanie , pretože vlastne aspoň ja z ostatnými som sa nikdy predtým na živo nevidel. Komunikovali sme buďto cez ICQ alebo na portáli Euro-trainzportál. Pôvodne to malo byť portálové stretnutie , ale keďže webmaster sa neunúval prísť ( pretože mal dôležité jednanie - ha ha) tak sa nakoniec stretnutie portálu zmenilo na neformálnu schôdzku. Večer prebiehal v príjemnej atmosfére , pri , ktorej sme si samozrejme vymieňali názory na hru ale aj na portál , na ktorý už Icetiger mal v tej dobe zakázaný prístup ( čistá demokracia) . Bolo to veľmi príjemné večerné posedenie, ktoré sa zmenilo na posedenie nočné ešte na ubytovni. Ziki ukazoval Pmatusekovi ako funguje simulátor vlakových ciest a Pavel bol z toho trochu zmetený pretože akosi sa mu nedarilo to ukočírovať. Darmo Ziki je v tom doma a ešte mu to nestačí v robote, musí si túto drogu podávať ešte aj doma , aby neprišli abstinenčné príznaky.
Deň druhý - výlet na úzkokoľajku Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice
Skoro ráno ( na víkend vstávať o 7,15 je naozaj skoro) sme sa vybrali na električkovú trať Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice . Vláčikom sme sa odviezli z Trenčína do Trenčianskej Teplej. Naše prvé kroky viedli do depa električiek , zo stanice do depa sme trafili po trolejovom vedení električkovej trate. Vo vnútri nás čakalo prekvapenie – stáli tam dva riadice vozne 411 902- 0 a 411 901 – 2 , taktiež tam boli zaparkované dva ďalšie vozy 911 902 - 5 a 411 901 – 7 . Ten posledný bol dosť v zlom stave , pravdepodobne bol už len na náhradné diely. Ostatné tri vozy a ten čo bol práve nasadený na trati, boli v relatívne dobrom stave, no bolo vidno , že sa o ne starajú síce oduševnene, ale väčšina opráv bola prevádzaná tzv. na kolene . Ďalším prekvapením, ktoré na nás čakalo bolo v podobe parnej lokomotívy vo veľmi zlom stave , ktorá čakala , že či sa ku nemu vôbec niekedy niekto dostane a opraví ho. Hneď za parnou boli pristavené dva vozíky na opravu trolejového vedenia.
Po prehliadke depa električiek sme sa vybrali na druhú stranu železničnej stanice Trenčianska Teplá , kde je umiestnené depo rušňové. Tomuto depu velila točňa okolo , ktorej na jednej strane stáli pekne v rade zrovnané 742 – jky a na strane druhej stála rotunda . Pri našej návšteve sa tam taktiež ponevieralo zopár 811 tok vo svojom oranžovo bielom nátere ale aj v nátere modernom, podľa novej šablóny ZSSK . V depe sme si všimli aj jednu mašinku , ktorá bola svojim usporiadaním pojazdu B netypická. Netypickú mala aj výzbroj – bola to mašinka s pohonom elektrickým na akumulátory. Táto lokomotíva vznikla prerobením radu T 211 . Je to vlastne ekologická alternatíva na posun. Jej max rýchlosť je 10 Km/ hod. Dojazd na batériu je 105 Km ale len sólo.
Obrázky z Depa Žilina a Trenčín najdete v Galerii v sekci Fotky z rozchodu 1435mm
Ďalšie naše kroky viedli na električku, ktorou sme sa plánovali previesť. Bol to skutočné neuveriteľný zážitok. Trať vedie v Trenčianskej Teplej po krajnici cesty a prechádza cez dve dosť veľké križovatky – trať viedla jej stredom. Celá trať bola pojatá ako vyslovene električková , bez priecestných zabezpečovačov. Potom ako sme minuli križovatky, šli sme tesne vedľa zábradlia na brehu potoka. Zvršok trate bol v dosť zlom stave a tak samozrejme aj kvôli neprehľadnosti šla električka v niektorých prípadoch len 5 km / hod. V niektorých prípadoch sa mi však zdalo , že odvaha vodičov osobných áut nemá obdoby. Nič si nerobili z toho že električka oproti ich osobnému autu je predsa o niečo ťažší kolos. Samozrejme tým , že sme sa pohybovali len niekoľko kilometrovou rýchlosťou mohli sme sa pokochať okolím. Taktiež sme míňali bývalú výhybňu Kaňová , kde už druhá koľaj bola zlikvidovaná, no kde tu bolo ešte vidno pozostatky bývalého zvršku. Samozrejme výhybňa bola zrušená z prevádzkových dôvodov , pretože už nebolo potrebné bývalé križovanie. Nakoniec asi po 15 minútach sme dorazili do konečnej stanice Trenčianske Teplice. Táto stanička bola naozaj nádherne upravená a napriek tomu kedy sa stavala bola s nástupišťami – dvoma . Po tejto jazde sme sa vybrali naspäť pešo – chceli sme si prejsť trať. Keďže rozchod električky je 760 mm aj koľaje aj výhybky pôsobili ako keby to bol veľký model. Cestou späť sme sa míňali s električkou ešte dva krát. Skutočne – trakčné vedenie malo všelijaké podoby od moderných betónových stĺpov , cez pôvodné drevené stĺpy a drevené stĺpy s betónovým podpätníkom. Samozrejme aj uchytenie troleja bolo všakovaké. Po prehliadke trate sme sa vybrali späť do Trenčína.
V Trenčíne sme sa rozlúčili zo Zikim, ktorý musel ísť domov a privítali sme Aleša ( Ajabaja) s dcérou. Ešte v ten deň stihli prebehnúť trať ešte raz. A tak sme večer trávili príjemným besedovaním o všetkom možnom. Takto ubehol aj druhý deň nášho stretnutia. Ostatný sa vybrali v nedeľu pozrieť si hrad v Trenčíne no a ja som sa vybral na cestu domov. Počas cesty som sa zastavil v Bojniciach, kde sme čisto náhodne naďabili na výstavu modelových tratí , bolo ich tak zo päť. Diorámy boli pekne spracované , no chýbalo im množstvo detailov , ktoré sú poväčšine dosť dôležite. Naša ďalšia cesta pokračovala cez Brezno do Čierneho Balogu. Bolo nádherné počasie a tak som mal dostatok času popozerať si obrovský vozový park – ktorý bol skutočne rôznorodý. Od nefunkčných rozbitých lokomotív až po skutočne nádherne zrenovované mašinky. Taktiež mali neskutočné množstvo vagónov všakovakých druhov.
Fotky z Čierneho Balogu:
Trochu histórie
Električková trať bola sprevádzkovaná 29.7.1909 ako prvá elektrická železnica na Slovensku. Celková dĺžka trate bola 5,9 Km , a napájacie napätie bolo 750 V . V svojich začiatkoch bola trať napájaná z elektrárne v kúpeľnom parku. Neskúr bola trať napájaná priamo z elektrárne v Trenčianskej Teplej a napájací bod bol priamo v remíze . Táto elektráreň fungovala do roku 1953. Od roku 1988 je napájacia stanica diaľkovo ovládaná z Nového Mesta nad Váhom. Počas II.SV. vojny bola trať a elektráreň modernizovaná. Boli menené meniče , ktoré nakoniec viedli ku zvýšeniu napájacieho napätia 950 V. Pri dodávke nových modernizovaných vozňov, v ktorých bolo použité veľké množstvo komponentov z električiek a trolejbusov bolo nutné zmeniť napájacie napätie na 600 V. Ďalšou zmenou bola čiastočná výmena dovtedy ešte drevených stĺpov trakčného vedenia. Najskôr v roku 1989 pri 660 m preložení trati pri zástavke Trenčianske Teplice - sídlisko sa vymenili pôvodné drevené stĺpy za betónové, a ďalšie boli vymenené počas rekonštrukcie v roku 2000. No dodnes pozdĺž trate stále existujú pôvodné drevené stožiare trakčného vedenia aj keď podopreté betónovým podpätníkom.
A toto bol koniec nášho dvojdňového stretnutia . Dúfam, že takýchto stretnutí ešte bude veľa a stretneme sa opäť. Najbližšie stretnutie by sa malo konať niekedy 2 – 5 . júla 2007 a malo by byť niekde pri Banskej Bystrici, kde by sme si mohli prejsť trať pri Harmanci a taktiež navštíviť Čierny Balog ale už počas svojej prevádzky.
Fotky účastníků setkání:
Autor PeterPL , foto : Pmatusek , PeterPL